Počítačová simulácia a jej patentová ochrana

Ked' zverejnil Európsky patentový úrad (EPO) začiatkom tohoto marca rozhodnutie veľkého odvolacieho senátu G1/19, vzbudil jeho rozsah ako aj dôslednosť použitej argumentácie pomerne značnú pozornosť patentovej komunity v Európe. Tých niekoľko rozhodnutí, ktoré zverejní veľký odvolací senát ročne umožňuje síce prepokladať, že podobná pozornosť sa dostáva každému z nich, avšak v tomto prípade sa jedná o pozornosť mimoriadnu, nakoľko sa nielen týka patentovej prihlášky, podanej pred takmer 20 rokmi, ale predovšetkým sa týka nadmieru aktuálnej oblasti patentovej ochrany počítačom implementovaných vynálezov, t.j. de facto patentovej ochrany SW, a špeciálne oblasti počítačovej simulácie, takže toto rozhodnutie udáva aj smerovanie, ako bude v budúcnosti EPO posudzovať patentovateľnosť blízko súvisiacich oblastí riešení z oblasti umelej inteligencie (AI) či štatistickej analýzy ako takej.

Na toto mieste je asi potrebné vysvetliť že EPO je inštitúciou, založenou na podklade Európskej patentovej konvencie (EPC), nadnárodnej zmluvy, tvoriacej spolu so súvisiacimi predpismi samostatný špecializovaný nadnárodný právny systém, vďaka ktorému je možné získať ochranu vynálezov prostredníctvom Európskeho patentu, predstavujúcemu nástroj pre poskytnutie patentovej ochrany v členských a asociovaných krajinách EPC.

Veľký odvolací senát je potom v systéme EPC najvyššou inštanciou, tvoriacou istú formu kombinácie ústavného a správneho súdu, nakoľko na jednej strane zabezpečuje svojimi rozhodnutiami uniformitu aplikácie EPC a súvisiacich pránych predpisov na podklade žiadosti o takéto rozhodnutie zo strany niektorého z odvolacích senátov či priamo prezidenta EPO, a na druhej strane, v presne definovaných prípadoch, skúma a rozhoduje o neoprávnenom zásahu do práv účastníkov konaní pre EPO zo strany EPO a jeho orgánov.

Aj v predmetnom rozhodnutí G1/19 sa jedná o prípad, pri ktorom odvolací senát požiadal o takéto rozhodnutie, nakoľko si chcel byť istý, že rozhodnutie, ktoré uskutoční, bude v súlade so staršou EPO judikatúrou a špeciálne s predchádzajúcimi rozhodnutiami veľkého odvolacieho senátu. Podkladová prihláška popisuje a nárokuje ochranu na metódu návrhu budovy s využitím počítačovej simulácie, modelujúcej pohyb chodca v nej s prihliadnutím na fyzické prekážky v priestore budovy ako aj iných chodcov. Z povahy predmetnu ochrany je teda zrejmé, že sa nejedná o riešenie využívajúce efekty takejto počítačovej simulácie priamo v zariadení či procese technického chrakteru. V zmysle článku 52 EPC totiž nie je možné chrániť patentom počítačové programy ako také, ale ani matematické metódy, ktoré podľa pravidiel pre úplný prieskum EPO ako aj súvisiacej judikatúry zahŕňajú aj AI a simuláciu.

Zatiaľ čo sa v oblasti patentovej ochrany počítačových programov prostredníctvom počítačom implementovaných riešení ustálila judikatúra, ako aj pravidlá pre posudzovanie patentovateľnosti a špeciálne ich technického charakteru uniformne v súlade s rozhodnutím G3/08 a kľúčovým tozhodnutím T 641/00 (tzv. prípad COMVIK) na posúdení kľúčovej otázky či nárokovaná metóda prispeva k riešeniu technického problému, a to aj prostredníctvom svojich znakov netechnického charakteru, pričom takýmto problémom nemusí byť implicitný technický efekt priamo adresovaný metódou, ale môže ním byť aj "ďaľší" technický efekt, t.j. efekt ktorý nesúvisí priamo s interakciou počítača, na ktorom je implementované nárokované riešenie, s fyzickým okolitým svetom, predchádzajúce rozhodnutia súvisiace s počítačovou simuláciou na jednej strane poskytovali výklad patentovateľnosti takýchto riešení konzistentne s metodológiou COMVIK - ako napríklad v rozhodnutí T 625/11 riešiacom ochranu riešenia pre simuláciu kritických parametrov nukleárneho reaktora - a na druhej strane, špeciálne pre metódy simulácie, vedúce k dizajnu špecifickej entity na báze ich výsledkov, ich technický charakter popierali s prihliadnutím na ich kognitívny, a teda mentálny charakter, ktorý je taktiež indikátorom možnej výluky z patentovej ochrany v zmysle článku 52 EPC.

Rozhodnutie G1/19 poskytlo prostredníctvom odpovedí na 3 kľúčové otázky obsiahnuté v žiadosti odvolacieho senátu direktívu, podľa ktorej postavilo posudzovanie technického charakteru metód počítačovej simulácie na rovnaký základ ako posudzovanie technického charakteru akýchkoľvek iných počítačom implementovaných metód, t.j. pri posudzovaní je potrebné odpovedať nie na otázku či má metóda technické znaky ale na kľúčovú otázku či jej znaky - a to vrátane znakov netechnického charakteru - prispievajú k riešeniu technického problému, aj keby jeho riešenie nespočívalo v priamej interakcii počítača s predmetnou simuláciou s okolitým fyzickým svetom, ale interakcia sa uskutočňovala len sprostredkovane.

Ako si teda v praxi priblížiť hranicu čo je možné v oblasti počítačovej simulácie chrániť prostredníctvom Európskeho patentu a čo nie? Napriek tomu, že vo svojom rozhodnutí veľký odvolací senát odmietol dať jednoznačný návod na jej stanovanie, uviedol v ňom aj príklady, ktoré nám umožňujú ilustrovať, že počítačová simulácia počasia s cieľom získať presnejšiu predpoveď využitá pre rozhodnutie súvsiace a agrotechnickými termínmi nebude chápaná ako riešiaca problém technického charakteru, zatiaľ čo taká istá simulácia s cieľom prispôspobiť systém slnečných zábran na budove nadchádzajúcej búrke, tak chápaná naopak bude, a preto ak má byť chránená Európskym patentom, je potrebné do znenia jej nárokov zapracovať aj znaky zužujúce jej aplikáciu na tento špecifický technický problém.

Prihlasovatelia predmetnej patentovej prihlášky, nárokujúcej si metódu návrhu budovy s využitím počítačovej simulácie si teda ešte budú musieť chvíľu počkať, kým odvolací senát konajúci v predmetnej veci zohľadní rozhodnutie G1/19 a definitívne udelí či zamietne udelenie Európskeho patentu, ale pre ostatnú odbornú verejnosť je toto rozhodnutie veľmi dobrou správou. A to nielen preto, že veľký odvolací senát opätovne potvrdil svoj zámer udržiavať vysokú konzistenciu vo výklade kľúčových právnych otázok, súvisiacich s EPC, a to predovšetkým v oblasti patentovateľnosti, čo sa zrejme pozitívne prejaví na zvýšenej miere právnej istoty prihlasovateľov ako aj majiteľov Európskych patentov, ale predovšetkým preto, že jasne, aj vďaka obsiahlemu výkladu svojho rozhodnutia, indikoval, že mieni analogicky postupovať aj v iných oblastiach počítačom implementovaných riešení, akými sú o.i. v úvode spomenutá AI či štatistická analýza vo všeobecnosti. Navyše toto rozhodnutie poskytne jednotlivým národným úradom veľmi dobrý návod, ako by mali - aj s prihliadnutím na aproximáciu práva v rámci EÚ - zosúladiť svoje metodiky posudzovania patentovateľnosti počítačom implementovaných riešení tak, aby sa zabránilo "dvojkoľajnosti" patentovej ochrany, t.j. situácii ak prihlasovateľ získa ochranu v danej krajine cestou Európskeho patentu, zatiaľ čo mu národný úrad v svojom konaní o národnej patentovej prihláške na ten isntý predmet, udelenie patentovej ochrany zamietne.

Ak by ste chceli prediskutovať možnosti ochrany Vášho SW riešenia prostredníctvom patentu, ozvite sa nám na inventa@inventa.sk